Chcete hneď bývať?

Ak máte záujem o kúpu hotového nízkoenergetického domu, pozrite si naše stránky domy na predaj s ponukou domov. 

Mýty a povesti o pasívnych domoch

O čo menej faktov o pasívnej výstavbe verejnosť vie, o to viac sa o nej šíria rôzne mýty a polopravdy. Je len prirodzené, že to, čo zatiaľ nepoznáme, považujeme za veľmi zložité. Takto sú väčšinou vnímané aj domy v pasívnom štandarde. Tu sú niektoré z tých „zaručene pravdivých“ informácií.

Pasívny dom je komplikovaný a drahý

Isté je, že pasívny dom sa od štandardnej výstavby v mnohom líši. Prístup k stavbe musí byť iný počas návrhu, pri výbere jeho konštrukcie, materiálovej skladby aj počas realizácie. Cieľom však nie je dom komplikovať, ale naopak, zjednodušovať pri zachovaní jeho, na naše pomery nadštandardných vlastností. Čím sú stavebné detaily a postupy komplikovanejšie, tým sú náchylnejšie na chyby a nedostatky a zvyšujú možnosť stavebných porúch a tepelných strát. Preto musia byť pasívne stavby v mnohom jednoduchšie, čitateľnejšie a prehľadnejšie ako klasická výstavba. Ruku v ruke s mýtom o zložitosti pasívnej stavby ide chýr o tom, aká je drahá. Cena stavby závisí od jej architektonického návrhu, konštrukčnej a materiálovej skladby a použitej technológie. Akýkoľvek dom, bez ohľadu na energetickú spotrebu, môže byť viac či menej drahý. Ak by sme však postavili vedľa seba dva domy s rovnakým dizajnom, ktoré vo svojom architektonickom návrhu zohľadňujú princípy výstavby v pasívnom štandarde a líšia sa len tepelnotechnickými vlastnosťami obalových konštrukcií (jeden zrealizovaný tak, aby vyhovel slovenskej norme, a druhý s vlastnosťami pasívneho domu), rozdiel v cene stavby by bol asi 15 až 20 %. Skutočný cenový rozdiel sa znižuje priamo úmerne so šikovnosťou všetkých, čo sa zúčastnia na výstavbe – od architekta až po realizačnú firmu. Nesmieme však zabudnúť na to, čo pasívny dom prináša. Omnoho vyššiu kvalitu, a teda aj trvanlivosť jednotlivých konštrukcií, vyššiu kvalitu realizácie, mizivé prevádzkové náklady, lepšiu vnútornú klímu, nehovoriac o vyššej trhovej cene objektu s jej rastúcou úrovňou do budúcnosti.

 

V pasívnom dome nemôžete otvárať okná

Toto pre pasívne domy neplatí. Pri dnešnej kvalite okenných výplní (tobôž výplní certifikovaných na použitie v pasívnej výstavbe) môžete mať otváravých okien, koľko chcete, ale ekonomickejšie je, koľko potrebujete. Veď každé okenné krídlo a kovanie niečo stojí a pri pevnom zasklení sa predsa len znižujú aj tepelné straty rámom, aj riziko vzniku netesností. Navyše, výplň bez okenného krídla znamená väčšiu plochu zasklenia, a tým aj viac svetla a väčšie tepelné zisky. Otváravé okná sú, samozrejme, určené na otváranie a môžete to robiť, koľko sa vám žiada, ale väčšinu roka vám to neprinesie nič pozitívne. Každý dom s prívlastkom pasívny musí mať zariadenie nazvané nútené vetranie s rekuperáciou. Bez neho nie je možné dosiahnuť požadovanú mernú potrebu tepla na vykurovanie. Množstvo vzduchu, ktoré vetracia jednotka prepravuje, sa počíta na osobu, nie na štvorcové metre miestnosti, ako je to pri návrhu klimatizačného zariadenia. To znamená, že pri nútenom vetraní sa po dome transportujú oveľa menšie objemy vzduchu, a navyše malou rýchlosťou, takže nevzniká prievan, ktorého sa mnohí ľudia pri pasívnych domoch obávajú. Samozrejme, že je iná potreba vzduchu v miestnosti s jedným spiacim dieťaťom než v obývačke, kde práve sedí sedem hostí. Pre tieto prípady sa inštaluje inteligentné vetranie, ktoré rozpozná aktuálny stav a primerane mení intenzitu výmeny vzduchu v tej-ktorej izbe. Na to, aby sa minimalizovali tepelné straty pri vetraní, je zariadenie vybavené rekuperačnou jednotkou. Tá v zime využíva ohriaty interiérový vzduch na ohrev čerstvého vzduchu z exteriéru. Vonkajší vzduch pred vstupom do rekuperačnej jednotky navyše absolvuje cestu cez rôzne filtre (podľa vášho výberu to môžu byť od prachových až po peľové), a tak sa do interiéru dostáva vzduch ohriaty na vnútornú teplotu a určite čistejší než ten, čo k vám dorazí cez otvorené okno. Preto je prostredie v pasívnom dome veľmi vhodné pre alergikov. 
V lete dokážete pomocou núteného vetrania aj chladiť. Aby sa dom v lete neprehrieval, využívajú sa exteriérové tieniace prvky, nočné vetranie, vetranie vzduchom predchladeným napríklad v soľankovom výmenníku alebo pomocou tepelného čerpadla. Jednou z možností je aj systém stenového chladenia studenou vodou. Okrem toho sa v konštrukcii pasívneho domu počíta s materiálmi na vylepšenie jeho akumulačných schopností (to platí najmä pri drevostavbách). Akumulačné plochy majú svoj význam v zime, keď dokážu naakumulované teplo sálať do interiéru, ale aj v lete, keď udržujú v interiéri príjemne chladnú klímu. To sú dôvody, prečo v pasívnom dome nie je nutné otvárať okná. V zime vetráte aj bez toho a prirodzeným vetraním by ste len zvyšovali tepelné straty objektu. V lete by ste si, naopak, ohrievali príjemne vychladený interiér. Takže ak sa pre pocit, že izba je vyvetraná, potrebujete nadýchnuť chladného vzduchu, nespôsobíte tým nijakú katastrofu a nikto vám nezabráni otvoriť okno, ale po čase na to stratíte dôvod.
 

Pasívny dom sa dá postaviť kdekoľvek

Toto nie je pravda. Nepodarí sa to vždy. Pasívny dom získava energiu najmä pasívne. Takže len si tak stojí, na tom správnom mieste, správne natočený, správne tvarovaný, dostatočne oblečený a oslnený. Ak však máte pozemok na severnom svahu, kam slnko nezasvieti, ako je rok dlhý, navyše zatienený „ohľaduplnou“ výstavbou na susedných pozemkoch, môžete o pasívnom štandarde len snívať. Pasívny dom sa dá pri šikovnom návrhu postaviť takmer všade, a ak by ste napokon museli predsa len zľaviť zo svojich nárokov a vaša stavba by mala mernú potrebu tepla na vykurovanie 23 kWh/m² za rok, nezúfajte, stále to bude veľmi energeticky úsporný dom. 

Pasívny dom musí mať zložitú technológiu

Tento pocit možno pramení z toho, že ako vhodné na montáž aj v pasívnom dome sa prezentujú najmä výdobytky tej najmodernejšej techniky. To, že sú tieto zariadenia vhodné, ešte nemusí znamenať, že sú aj nevyhnutné. Jediné, čo sa z pasívneho domu nedá vypustiť, je nútené vetranie s rekuperáciou. Ohrievať vodu a vykurovať môžete pomocou akéhokoľvek tepelného zdroja. Od plynového kotla až po tepelné čerpadlo. Musíte však vziať do úvahy, že potreba tepla pre pasívny dom je naozaj veľmi malá a výkony väčšiny bežne používaných tepelných zdrojov sú pre pasívny štandard priveľké. Ako vykurovací systém môžete rovnako ako v ktoromkoľvek inom rodinnom dome použiť podlahové alebo stenové vykurovanie, prípadne využiť montáž rozvodov núteného vetrania a pridať okruh s vykurovacím vzduchom. Pri pasívnom dome sa vám oplatí vykurovať aj elektrinou, pretože jej spotreba je v tomto prípade minimálna. To, do akej miery budete využívať solárnu energiu – či už cez fotovoltické články, solárne kolektory, alebo tepelné čerpadlá – je len o zhodnotení toho, čo a za akých podmienok sa viac oplatí. Po zvážení všetkých za a proti sa možno predsa len dopracujete k tomu, že tepelné čerpadlo skombinované so slnečnými kolektormi je najvýhodnejšie. 
 

Pasívny dom musí byť drevostavba

Pasívny dom môže mať akúkoľvek konštrukčnú skladbu – od domov s nosným stenovým systémom z liateho betónu cez murované objekty až po drevostavby. Drevodom je však v mnohých ohľadoch výhodnejší než iné konštrukčné systémy. Drevo je obnoviteľný ekologický materiál, nosný systém umožňuje osadiť veľmi hrubú vrstvu tepelnej izolácie v rámci steny a stropov, existuje veľa detailov, ktoré možno jednoduchšie a bez tepelných mostov vyriešiť práve v drevostavbe, drevodom sa môže do istej miery pripraviť v dielni, čo umožňuje presnejšiu výstavbu, ktorú si dom v pasívnom štandarde vyžaduje. To sú len niektoré z dôvodov, prečo je drevostavba pre pasívnu výstavbu výhodná.

Za zmienku stojí skutočnosť, že čím menší je dom, tým ťažšie je dosiahnuť pasívny štandard. Na pasívnu výstavbu sú oveľa vhodnejšie radové domy než tie samostatne stojace. Ideálnymi kandidátmi sú bytové a občianske stavby. Na takýchto veľkých objektoch sa dá šikovným návrhom výrazne znižovať cenový rozdiel medzi pasívnou a štandardnou výstavbou a skrátiť návratnosť investície. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že ekonomicky výhodné sú najmä stavby väčších objemov.

V pasívnom dome nemôže byť kozub

Na pasívny dom má klasický kozub privysokú výhrevnosť, jeho stavba znamená, že treba vytvoriť priestupy konštrukcií obvodovým plášťom domu, a teda vytvoriť tepelné mosty. Otvorený oheň spotrebúva pri horení kyslík, takže sa zvyšuje potrebný objem vzduchu, ktorý musí systém núteného vetrania pretransportovať interiérom. Toto všetko sú dôvody, prečo sa kozub a pasívny dom nezlučujú. Napriek tomu už existujú spôsoby, ako klasický kozub zrealizovať aj v ňom. Je to síce škrabanie sa pravou rukou za ľavým uchom, ale dá sa to. Okrem toho je tu aj niekoľko alternatív, ktoré vám môžu kozub nahradiť (kozubová vložka, kachľová pec). 
Existujú ale aj iné stavebné konštrukcie, na ktoré sme v bežnej výstavbe zvyknutí, ale v prípade pasívneho štandardu sa neodporúčajú. Dôvodom je väčšinou to, že ak majú vyhovieť vysokým nárokom výstavby v pasívnom štandarde, extrémne narastá ich cena (napríklad posuvná zasklená stena), niektoré konštrukčné prvky certifikované pre pasívny štandard zatiaľ neexistujú (strešné okná) alebo ich zabudovanie v pasívnom dome je zbytočne komplikované (kozub). To však neznamená, že ich nemôžete použiť v energeticky efektívnej stavbe.
 

Pasívny dom je len podfuk na zvýšenie tržieb za zatepľovanie

Môže to tak pôsobiť, no pasívny dom nevznikol preto, aby sme viac míňali, ale aby sme šetrili. V Európskej únii tvorí tretinu z celkovej spotrebovanej energie práve energia na prevádzku budov. Pritom existujú dostupné a overené metódy, ako práve v tejto oblasti urobiť razantné zmeny. K tomuto poznaniu dospeli aj páni a dámy v Európskom parlamente a 19. mája 2010 schválili smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Okrem iného sa v nej píše že od 31. decembra 2020 budú úplne všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Aj keď nie je úplne jasne definované, čo je to budova s takmer nulovou spotrebou energie, určite to bude skôr pasívny dom než dom v energetickej triede B, aký sa momentálne povoľuje v našej norme. 

Text: Nora Škripcová, odborná spolupráca Björn Kierulf 
Foto: Dano Veselský,Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., ©pichler.architekt
Zdroj: Všetko o stavbe a prevádzke domu, JAGA GROUP, s.r.o. 

Kontakt

ekonoDOM s.r.o.

Inovecká 12
94901, Nitra

0915756958

ekonodom@ekonodom.sk